×

Hydrocefalus

Viac informácií o hydrocefalus

Hydrocefalus (ľudovo „vodnatieľka mozgu“) je stav, pri ktorom dochádza k nahromadeniu mozgovomiechového moku (likvoru) v dutinách mozgu – tzv. komorách. Nadbytočný mok spôsobuje zvýšenie tlaku v lebke, čo môže viesť k poškodeniu mozgového tkaniva.

Prečo sa obrátiť na našu kliniku?

Na našej klinike sa venujeme hydrocefalu nielen ako samostatnému ochoreniu, ale aj v koincidencii s inými nálezmi, napr. sme podrobne rozobrali vzťah hydrocefalu a niektorých nádorov mozgu, napr. kraniofaryngeómov (článok – Juraj Šteňo Kraniofaryngeómy), taktiež hydrocefalu a niektorých iných malformácií (Šteňo A, JNS 2009). Pri liečbe hydrocefalu využívame kvalitné ventily a moderné zariadenia renomovaných výrobcov.

Pri liečbe tzv. normotenzného hydrocefalu máme rozvinutú dlhoročnú spoluprácu s II. Neurologickou klinikou LF UK a UNB, ktorá sídli priamo              v budove  našej nemocnice, čo významným spôsobom uľahčuje logistiku a diagnostiku pacientov.

Hydrocefalus môže postihnúť novorodencov, deti aj dospelých.

Typy hydrocefalu

Vrodený hydrocefalus – vzniká už počas vývoja plodu, napr. v dôsledku vývojových porúch.

Získaný hydrocefalus – vzniká po úrazoch, nádoroch, zápaloch mozgu alebo krvácaní.

Normotenzný hydrocefalus (NPH) – špecifická forma u starších dospelých, pri ktorej nie je výrazne zvýšený tlak, no dochádza k poruchám chôdze, pamäti a močovej inkontinencii.

 

Podľa priechodnosti likvorových ciest rozlišujeme hydrocefalus:

Obštrukčný – v mozgu je prítomná štrukturálna prekážka (nádor, aneuryzma, vrodená nepriechodnosť likvorových ciest), ktorá bráni cirkulácii mozgomiechového moku

Komunikujúci – likvorové cesty sú priechodné, ale mozgovomiechový mok sa nedostatočne vstrebáva alebo nadmerne tvorí, najčastejšie po prekonaní zápalového ochorenia mozgu alebo po krvácaní

Diagnostika

  • CT alebo MRI mozgu – ukáže rozšírené mozgové komory a nahromadenie likvoru.
  • Lumbálna punkcia – odber a vyšetrenie mozgomiechového moku, prípadne skúšobné zníženie tlaku (tap-test).
  • Neuropsychologické testy – hlavne pri podozrení na normotenzný hydrocefalus u starších osôb.

Liečba hydrocefalu

V prípade obštrukčného hydrocefalu je dôležité odstrániť prekážku (nádor, opuchnuté mozgové tkanivo), ktoré spôsobilo obštrukciu likvorových ciest.

V prípade, že toto nie je možné zrealizovať, alebo ide o komunikujúci hydrocefalus, riešením je implantácia tzv. shuntu (skratového drenážneho systému), kedy sa do mozgovej komory (zriedkavejšie do chrbticového kanála) zavedie tenká hadička (shunt), ktorá odvádza prebytočný mok do inej časti tela – zvyčajne do brušnej dutiny (ventrikuloperitoneálny shunt) alebo do srdca (ventrikuloatriálny shunt).

Operácia sa vykonáva v celkovej anestézii.

Shunt má ventil, ktorý reguluje množstvo odvádzaného moku. Preto je potrebné ho pravidelne kontrolovať: Kontrola a nastavenie funkčnosti drenážneho systému spočíva v pravidelných CT a röntgenových vyšetreniach. Ventil drenážneho systému sa neinvazívne nastavuje pomocou magnetu, ktorý sa prikladá za ucho, prípadne môže byť potrebná manuálna manipulácia s ventilom.