Chronická bolesť je bolesť trvajúca viac ako tri mesiace, ktorá nereaguje na štandardnú liečbu. Môže byť dôsledkom poškodenia nervov po úraze, operácii či zápale, degeneratívnych ochorení chrbtice, komplikácií po amputácii alebo iných stavov. Pre pacienta znamená výrazné obmedzenie pohyblivosti, zhoršený spánok a celkový pokles kvality života. Často vedie aj k psychickej záťaži, úzkosti alebo depresii.

V takýchto prípadoch je možné zvážiť chirurgické riešenia:

Stimulácia miechy (SCS) – implantácia elektród do priestoru miechy, ktoré elektrickými impulzmi blokujú vnímanie bolesti.

Periférna nervová stimulácia (PNS) – cielená stimulácia konkrétneho nervu, vhodná napríklad pri neuralgii trojklanného nervu alebo okcipitálnej neuralgii.

Neuroablatívne výkony – prerušenie bolestivých nervových ciest, využívané hlavne pri onkologických alebo paliatívnych diagnózach.

Intratekálna liečba – implantácia pumpy, ktorá podáva lieky priamo do mozgovomiechového moku, čím sa dosiahne výraznejší účinok pri nižších dávkach.

Priebeh liečby je vždy komplexný. Začína sa multidisciplinárnou konzultáciou s neurochirurgom, neurológom, psychológom a algeziológom. Súčasťou je psychologické vyšetrenie, ktoré hodnotí očakávania a motiváciu pacienta. Nasleduje testovacia fáza, kedy sa skúša účinnosť stimulácie alebo pumpy. Ak je test úspešný, pristupuje sa k definitívnej implantácii.

Výsledky liečby bývajú veľmi povzbudivé – väčšina pacientov pociťuje zmiernenie bolesti o 50–80 %, zlepšenie spánku, mobility a psychického stavu. Mnohí dokážu znížiť dávky alebo úplne vysadiť silné analgetiká. Riziká zahŕňajú infekciu, technické problémy s implantovaným zariadením alebo zníženú účinnosť u niektorých pacientov.

Trigeminálna neuralgia (neuralgia trojklanného nervu) patrí medzi najbolestivejšie ochorenia nervového systému. Prejavuje sa krátkymi, veľmi intenzívnymi záchvatmi bolesti na jednej strane tváre, ktoré sa opakujú mnohokrát za deň. Pacienti opisujú bolesť ako elektrický výboj alebo bodnutie nožom. Spúšťať ju môže aj bežná činnosť – dotyk, umývanie zubov či žuvanie.

Diagnostika zahŕňa neurologické vyšetrenie a zobrazovacie metódy, najmä MRI mozgu, ktoré môže odhaliť cievny konflikt alebo iné štrukturálne zmeny v oblasti nervu.

Liečba sa začína farmakologicky, najčastejšie podávaním antiepileptík (karbamazepín, oxkarbazepín, gabapentín). Ak však lieky nie sú účinné alebo pacient nezvláda ich vedľajšie účinky, prichádzajú do úvahy chirurgické možnosti:

Mikrovaskulárna dekompresia (MVD) – uvoľnenie nervu od cievy, ktorá ho utláča.

Perkutánne zákroky – napríklad glycerolová rizotómia, balónová kompresia alebo rádiofrekvenčná termokoagulácia.

Rádiochirurgia (gamanôž) – neinvazívny výkon vhodný pre starších pacientov alebo pre tých, ktorí nemôžu podstúpiť otvorenú operáciu.

Spasticita je zvýšené svalové napätie, ktoré vzniká pri poškodení mozgu alebo miechy. Svaly sú stuhnuté, kŕčovité a ťažko ovládateľné, čo sťažuje pohyb, hygienu a každodenné činnosti. Najčastejšie sa vyskytuje po cievnych mozgových príhodách, úrazoch, pri detskej mozgovej obrne alebo roztrúsenej skleróze.

Konzervatívna liečba spočíva v rehabilitácii, ortézach, liekoch a injekciách botulotoxínu. Ak tieto postupy neprinášajú dostatočný efekt, je možné zvážiť chirurgické riešenia:

Intratekálna aplikácia baklofénu – implantácia pumpy, ktorá podáva liek priamo do miechového kanála. Pred implantáciou sa aplikuje testovacia dávka, ktorá overí účinnosť.

Selektívna dorzálna rizotómia (SDR) – chirurgické prerušenie vybraných nervových koreňov, využívané najmä u detí s detskou mozgovou obrnou.

Neuroablatívne zákroky – indikované pri veľmi ťažkých stavoch, kde iné možnosti zlyhali.

Extrapyramídové ochorenia sú poruchy nervového systému, ktoré ovplyvňujú motoriku – teda pohyb, koordináciu a svalový tonus. Medzi najznámejšie patrí Parkinsonova choroba, rôzne formy tremoru (trasu) a dystónia, teda mimovoľné svalové kontrakcie. Tieto ochorenia významne zasahujú do každodenného života pacienta, obmedzujú jeho sebestačnosť a v pokročilých štádiách často vedú k závislosti na pomoci okolia.

Základom liečby sú lieky, ktoré dokážu v skorých fázach ochorenia priniesť výraznú úľavu. U mnohých pacientov sa však po čase účinok liekov znižuje alebo sa objavia závažné vedľajšie účinky. Vtedy prichádzajú do úvahy chirurgické možnosti, najmä tzv. hlboká mozgová stimulácia (Deep Brain Stimulation – DBS).

Možnosti chirurgickej liečby:

• Hlboká mozgová stimulácia (DBS): spočíva v implantácii elektród do presne určených štruktúr mozgu, ktoré riadia pohyb. Elektrické impulzy pomáhajú tlmiť patologickú aktivitu a tým zlepšujú motorické funkcie. DBS sa využíva pri Parkinsonovej chorobe, esenciálnom tremore a dystóniách.

• Ablatívne výkony: v niektorých prípadoch sa pristupuje k cielenému zničeniu malej časti mozgového tkaniva, ktoré je zodpovedné za patologickú činnosť (napríklad talamotómia alebo pallidotómia).