Subdurálny hematóm je krvácanie do priestoru medzi tvrdou mozgovou plenou (dura mater) a pavučnicou (arachnoidea). K nemu dochádza najčastejšie pri poranení žíl, ktoré odvádzajú krv z mozgu. Krv sa začne hromadiť v tomto priestore a postupne tlačí na mozog.

Akútny subdurálny hematóm vzniká krátko po úraze, zvyčajne pri ťažkých poraneniach hlavy. Prejavuje sa rýchlym zhoršením stavu pacienta a ide o život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú operáciu.

Subakútny subdurálny hematóm sa rozvíja pomalšie, počas niekoľkých dní až týždňa. Príznaky nie sú spočiatku výrazné, ale postupne sa pridáva ospalosť, bolesti hlavy či zhoršovanie neurologických funkcií.

Chronický subdurálny hematóm sa často objavuje aj po zdanlivo nenápadnom úraze, najmä u starších ľudí, u pacientov s poruchami zrážania krvi alebo pri užívaní liekov na jej riedenie. Symptómy sa vyvíjajú plazivo – pacient môže mať dlhodobé bolesti hlavy, problémy s pamäťou, zmeny správania alebo poruchy chôdze.

Diagnostika spočíva v zobrazovacích vyšetreniach, predovšetkým CT mozgu.

Liečba závisí od typu hematómu: akútne krvácanie si vyžaduje otvorenie lebky a odstránenie zrazeniny, kým chronický hematóm sa dá vo väčšine prípadov vyriešiť menej invazívne – vypustením hematómu z tzv. návrtu (malého otvoru v lebke), prípadne zavedením drenáže. Novou sľubnou metódou recidivujúcich chronických hematómov sa ukazuje byť endovaskulárna embolizácia strednej meningeálnej tepny.

Epidurálny hematóm vzniká, keď sa krv nahromadí medzi lebkou a tvrdou mozgovou plenou. Najčastejšie ide o krvácanie z tepny, ktoré progreduje veľmi rýchlo a spôsobuje prudké zvýšenie tlaku vo vnútri lebky.

Diagnostika sa opiera o CT vyšetrenie mozgu, ktoré ukáže typický tvar krvácania.

Liečba je takmer vždy chirurgická a musí sa vykonať čo najrýchlejšie. Lekár otvorí lebku, odstráni nahromadenú krv a zastaví zdroj krvácania. Každá minúta zohráva zásadnú úlohu, pretože neliečený epidurálny hematóm môže viesť k smrti pacienta.

Kontúzia, teda pomliaždenie mozgu, vzniká pri prudkom náraze hlavy alebo pri otrasení mozgu, keď dôjde k priamemu poškodeniu mozgového tkaniva. V mieste nárazu vznikajú drobné krvácania a opuch, ktoré môžu narušiť činnosť mozgu. Často sa vyskytuje spolu s ďalšími poraneniami, ako sú hematómy alebo zlomeniny lebky.

Diagnostika využíva CT alebo MRI mozgu.

Liečba podľa rozsahu a typu poranenia – konzervatívna (prísne sledovanie) alebo chirurgická. 

Zlomeniny lebky vznikajú pri priamom náraze do hlavy. Ich priebeh a liečba závisia od toho, aký typ zlomeniny nastal:

Lineárne zlomeniny sú jednoduché praskliny bez posunu kostí. Väčšinou nevyžadujú operáciu a postačuje len sledovanie pacienta.

Impresívne zlomeniny znamenajú, že úlomky kostí sú vtlačené dovnútra a môžu poškodiť mozgové tkanivo alebo cievy. V takýchto prípadoch je často potrebná operácia.

Otvorené zlomeniny vznikajú vtedy, keď dôjde k poraneniu kože a spojeniu mozgu s vonkajším prostredím. To prináša vysoké riziko infekcie, preto si takýto úraz vyžaduje chirurgické ošetrenie, odstránenie úlomkov a rekonštrukciu lebky.

Zlomeniny spodiny lebky sú závažné tým, že môžu spôsobiť výtok mozgovomiechového moku z nosa alebo z ucha, poškodenie hlavových nervov a rovnako aj zvýšené riziko infekcie.

Liečba sa vždy odvíja od konkrétneho typu zlomeniny. Jednoduché lineárne zlomeniny sa len sledujú, zatiaľ čo pri impresívnych, otvorených alebo zlomeninách spodiny lebky je často potrebná chirurgická intervencia. Taktiež je chirurgická liečba potrebná pri pretrvávaní výtoku mozgovomiechového moku alebo rozvoji meningitídy (zápalu mozgových blán).